2.kapitola
Petre bola uchvátená.Tak dobre si už dávno nezajazdila.Vychádzka ttrvala takmer 2 hodiny,počas ktorých si naplno vychutnávala pôžitok z jazdy.A jej kobyla takisto.Už sa nemohla dočkať kedy k milovaným koňom opäť pôjde,a to práve od nich odišla!Cestou v autobuse si predstavovala aké by to bolo keby mala vlastného koňa.Stačil by jeden pohľad z okna jej izby,a videla by nádhernú konskú siluetu.Mohla by s ním byť doslova celý deň!A rodičia by aspoň nenadávali že stále nie je doma.No bola to len predstava...Konečne zastávka.Vystúpila z autobusu,a cestou domov rozmýšľala či sa jej jej veľký sen niekedy splní.Už bola pred svojim domom.,,Má nejaký zmysle zase s tým začínať?"pomyslela si .Otvorila dvere,a z kuchyne k nej hneď doľahol mamin hlas:,,A čo ak by si ho nevážila?Čo ak ju to omrzí ako pes?Hm?Čo spravíme potom?Koňa nemôžeš len tak predať kedy chceš!",,Myslím že keby tie kone nebrala tak vážne,nechodila by jazdiť.Ty nevidíš aká je šťastná vzdy keď sa odtiaľ vráti?Ja si myslím že by sme jej ho mali kúpiť.Dostane tak šancu a ak ju premrhá,má smolu."ozval sa otec.Petra nemohla uveriť tomu čo práve počula.Oni jej chcú kúpiť koňa!Razom sa v nej rozlial pocit tepla a obrovskej radosti.No vzápätí si uvedomila že ešte nie je nič vyhraté.,,Pozri",ozval sa otec po dlhšej odmlke, ,,tuto je napísané,že v Hromniciach je konský útulok.Majú tam takmer 100 koní,takže by si tam mohla nejakého vybrať.",,No neviem,ešte o tom porozmýšľam a záleží to aj na tom ako sa bude správať.",odpovedala mu mam nevrlo.Petra už nemohla ďalej počúvať.Opäť vyšla z domu a sadla si na schody.Zdalo sa jej neuveriteľné že by koňa naozaj mohla dostať.Lenže po tom veľmi túžila.Rozhodla sa preto,že odteraz bude ,,sekať dobrotu".Postavila sa a opäť vstúpila do domu.Keď otvárala dvere,dala si záležať na tom aby to bolo počuť.,,Ahojte!"veselo skríkla a zatvorila za sebou dvere.,,Ahoj cica!Fúj ty od tých koňov teda smrdíš!Choď sa rýchlo osprchovať,zatiaľ ti ohrejem večeru.",,Ok mami" povedala Petra a vybehla hore po schodoch do kúpeľne.Rýchlo sa osprchovala a zabalila si vlasy do uteráku.Zbehla dolu čo najrýchlejšie,aby zistila či jej o tom rodičia niečo povedia.No takmer celú večeru vládlo ticho-otec čítal noviny a mama sa len sem-tam niečo spýtala o škole.Petra sklamane pochopila že dnes z toho nič nebude a odvliekla sa do svojej izby.
